Občianske združenie Kukkonia vyhlasuje súťaž o najkrajšiu hlavovú vŕbu alebo skupinu hlavových vŕb Žitného ostrova. Naším cieľom je oboznámiť verejnosť s dedičstvom Žitného ostrova, ktoré sa ukrýva v hlavových vŕbach, a podporiť zachovanie doteraz existujúcich jedincov.
Hlavové vŕby boli kedysi neodmysliteľnou súčasťou žitnoostrovskej krajiny. So svojím charakteristickým tvarom tvorili typický prvok nábrežnej scenérie. Na ich vzniku sa podpísala vynaliezavosť obyvateľov Žitného ostrova a ich harmonické spolužitie s prírodou. V súčasnosti ich počet výrazne klesol, keďže bez pravidelného orezávania sa staré vŕby rýchlo rozčesli. Posledné jedince, ktoré si zachovali toto dedičstvo tradičného obhospodarovania krajiny, sa ešte roztrúsene nachádzajú po celom Žitnom ostrove.
Hľadáme najkrajšie hlavové vŕby Žitného ostrova.
Čakáme nominácie na najkrajšiu hlavovú vŕbu alebo skupinu hlavových vŕb. (Za skupinu hlavových vŕb považujeme porast pozostávajúci minimálne z 3 hlavových vŕb.)
K nominácii je potrebné priložiť názov lokality (musí sa nachádzať na území Žitného ostrova), GPS koordináty alebo označenie miesta na Google Maps a minimálne jednu fotografiu stromu alebo skupiny stromov.
Nomináciu môže poslať občianske združenie alebo samospráva. Nominácie posielajte na e-mailovú adresu: kukkonia [at] kukkonia.sk. Uzávierka nominácií: 18. október 2026.
Doručené nominácie zhrnieme a následne spustíme online hlasovanie. Za nominované stromy bude možné hlasovať na Facebookovej stránke Kukkonia Community do 8. novembra. Okrem hlasovania verejnosti vyberie najlepšiu hlavovú vŕbu alebo skupinu vŕb na základe odborných kritérií aj odborná porota.
Na víťazných lokalitách vybraných verejnosťou a odbornou porotou umiestni Občianske združenie Kukkonia informačnú tabuľu a oddychové miesto – lavičku. Informačné tabule opisujú tradície spojené s hlavovými vŕbami a ich význam z hľadiska ochrany prírody.
Čo je to hlavová vŕba?
Ako hlavové vŕby označujeme jedince vŕby bielej (Salix alba), ktorých koruna sa každé 3 až 4 roky orezáva, čím sa na ich hrubnúcom kmeni vytvára charakteristická koruna pripomínajúca štetku na holenie. Takto ošetrované stromy poskytovali obyvateľom Žitného ostrova nepretržitý zdroj palivového dreva a prútia na pletenie košov aj bez výrubu celého stromu. Kmene hlavových vŕb sa vďaka pravidelnému orezávaniu koruny nerozčesnú, a tak ich vek môže byť až o 50 rokov vyšší ako u neošetrovaných vŕb bielych. Ich zhrubnutý kmeň začne po čase dutnieť, čo poskytuje životný priestor pre mnohé druhy hmyzu, vtákov a cicavcov. Vďaka tomu sú hlavové vŕby nielen spomienkou na tradičné využívanie krajiny, ale aj prvkom zvyšujúcim biodiverzitu.
